HISTÓRIA MOLOSSOV

 

Ak sa chceme dopátrať k začiatku vzniku molossoidných psov, musíme načierieť do dávnej minulosti ázijského psa z Tibetu.  Veď nepochybne, jedným z predkov veľkých psov bol mohutný pes z Tibetu o ktorom prvá písomná zmienka sa datuje až do roku 1121 p.n.l. V čínskej knihe Šu-King sa píše, že kmeň Liu, sídliaci v horách na západe od Číny, poslal Čínskemu cisárovi Wouwangovi darom psa z Tibetu  menom Ngae. Tento pes bol vycvičený na prenasledovanie a zabíjanie ľudí- utečencov.

Postupom času sa pes z Tibetu (často aj označovaný, ako Tibetská doga) dostával do rúk ďalším susedným národom, kde ho používali na lov veľkých zvierat a na vojenské účely. Zmenou prostredia, využitia a krížením s miestnymi psami sa  vzhľad Tibetskej dogy menil, ale základné typické znaky zostali. Tieto psy sa ďalej šírili a dostávali do rúk ďalším a ďalším národom. Potomkovia týchto psov sprevádzali Chaldejského kráľa pri jeho výbojoch. Boli vycvičené na strhávanie jazdcov z koňov, vznášali zmätok medzi pešiakov a zrážali ich k zemi. Pri dobíjaní Egypta v roku 524 p.n.l. kráľ Kambyses vrhal veľký počet týchto psov na egyptských lukostrelcov. A tak tieto psy prispeli k jeho víťazstvu. To už Tibetské dogy prenikli z chladných Himalájov dole do teplých nížin, do Nepálu, Indie, Perzie a až do Babylonu. Kedysi dlhosrsté psy sa prispôsobovali klimatickým podmienkam a tak sa menili na krátkosrsté psy.

V období staroveku, vtedajší veľký  bojovník Perzský kráľ Xerxes použil v boji proti Grékom veľkých bojových psov. V boji pri Salamis však utrpel porážku a porazený sa musel vrátiť domov. No niekoľko jeho bojovníkov bolo odrezaných od jeho hlavnej armády v oblasti  Epiru, kde sídlili obyvatelia kmeňu Molossov, ktorí perzské vojsko pobili, vojakov pozabíjali, no ich psov si ponechali. Tieto psy ďalej chovali a predávali. Netrvalo dlho a tieto psy sa stali veľmi významným obchodným artiklom. Vlastniť psa z Epíra sa považovalo za veľkú prestíž. Týmto psom sa začalo hovoriť Epírske, alebo Molossoidné psy. Nakoľko obchodovanie s týmito psami bolo nesmierne výnosné, Molossania mali veľký záujem, aby im nikto nekonkuroval. Preto predávali len samcov, nikdy nie sučky a takto si udržiavali monopol.

Za čias Alexandra Veľkého (Macedónskeho) zohrávali  dôležitú úlohu v jeho armáde veľké psy, ktoré boli útočné a nebojácne.  Keď sa Alexander narodil, jeho matka, ktorá bola Molosská princezná Olympias dostala od svojich rodičov svorku psov, ich potomkovia sprevádzali Alexandra Veľkého po jeho dobyvačných cestách pozdĺž Áziou. Jedným z kráľov, ktorých si Alexander Veľký podmanil bol aj indický kráľ Porus-Sofites, ktorý bol veľký diplomat. Keď sa Alexandrové  vojsko približovalo, vyšiel zo svojho sídla naproti veľkému davu bojovníkov a priniesol Alexandrovi vzácne dary, medzi ktorými bolo 150 veľkých psov, ktoré boli ďaleko väčšie, než jeho, predpokladá sa, že to boli priami potomkovia psa z Tibetu. Boli oveľa mohutnejšie a vyznačovali sa väčšou odvahou a vytrvalosťou. Týchto psov si Alexander Veľký priviezol do Makedónie a prispeli k osvieženiu krvi molossoidných psov, ktoré pravdepodobne počas sto rokov domestikacie zakrpateli. Až v tomto období, vďaka kríženiu týchto psov sa dá hovoriť že molosské psy boli tipu mastifa.

 Po Alexandrovej smrti sa postupne jeho ríša rozpadávala a jeho psy sa stali dedičstvom jednotlivých kniežat. A tak sa molosské psy dostali takmer do celého sveta, do Afriky a ďaleko na západ.

 Aké boli pôvodné psy kmeňa Molossov a či boli skutočne len potomkami perzských dobýjačných psov je otázne. Keďže obyvatelia kmeňu molossov boli predovšetkým pastieri a lovci, predpokladá sa, že ich pôvodné psy boli skôr dlhosrstého atletického tipu, vhodné tak na stráženie stáda, ako aj na prenasledovanie zvere. Wynn vo svojej knihe The history of the Mastif (História mastifa) z roku 1886 píše, že molosská doga nebola mastifom, mala vzpriamené uši a ponášala sa skôr na vlka. Nedá sa však vylúčiť, že kmeň Molossov choval viac druhov psov.

Aj keď je história, pôvod a samotná forma psa z Epiru zahalená rúškom tajomstva, na dogy antického grécka nadviazali dogy starých Rimanov, ktorí vďaka svojím vojnovým ťaženiam položili základy veľa pracovným psom stredoveku a z nich vyšľachtených moderných plemien a teda aj psov, ktorých dnes označujeme, ako molossoidné plemená psov.